Na povale leží,
prech tam býva,
pavúčik beží
po knihe a kríva.
Ale bolí ho už nôžka,
pretože každá stránka troška,
otrhnutá, či ohnutá je.
Či pavúčik prežije ??
Alebo len tak ľahne,
oddýchne si, zaspinká.
Ticho, tíško, buvinká.
Prečo??
To len, ež ho unavila,
kniha nevinná, milá,
po ktorej liezol.
Celý deň snažil sa
veľa, ako strela,
ale vyliezť môcť,
nemožno cez noc.
Vôbec, cez deň tiež.
Moja nôžko, rýchlo bež !!
Už je preč, už je na zemi.
to neleží pavúk zranený.
To len kniha leží,
už aj mucha po nej beží.
Ani komár,myš, proste nik,
ani malý pavúčik,
knihu neotvorili,
zu toho sa netešili.
Iba tak kležali
a už viac nikam nebežali.
D 
2024 ©