Zajtra sa sťahujeme z Lpskova do Littlestpetshopkova, veľmi a bojím ... som nervózna ako ešte nikdy predtým ... čo keď ma lps neprijmú medzi seba . .čo potom?? Budem sama až do konca Základnej školy ... a ak si ani na Strednej nenájdem priateľov ... budem sama do konca života?? Stojí mi to za to? Jedna hnusná choroba mi predsa nestojí za celý život ... nechcem nad tým rozmýšľať, nechcem to prijať, nechcem o tom ani len písať ... ale čo keď pre nich budem len „tá chorá trapka“ ?? Je mi už 10 a sťahovali sme sa už 3x!!! Okrem môjho rodného Lpswoodu som si nikde nenašla priateľov ... ale moja mama sa stále sťahuje ... prečo práve ja ... prečo musím mať tú hnusnú dyslexiu :( je to hrozne nefér =( ... Turtly

Dopísala a rozplakala sa ... plakala a plakala .. ani si neuvedomila kedy, ale zaspala a snívalo sa jej o zajtrajšku ... príde so školy a všetci ju obdivujú a chcú sa s ňou kamarátiť (je veľmi pekná) zrazu sa prevalí, že je dyslektička a všetci ju zanevrú ... zrazu sa z trhnutím zobudí na volanie svojej mami. „Turtly!!! Poď dole! Odchádzame!“ kričala na ňu mama ... Turtly sa ledva spamätala, ale o 5 minút už sedela v rodinnom aute a zo slzami v očiach sledovala ich vzdialujúci sa domov.

***

Ani si neuvedomila ako tá cesta prešla, ale zrazu sa pozerala z okna auta na ich nový rodinný domček. Bol naozaj veľký a krásny. Turtly vybehla z auta a rozbehla sa ku domu až vrazila tvárov do sklenenej steny, ktorá delila dokonalú terasu od obývacej izby. Jej mama a z chuti rozosmiala a konečne odomkla dvere. Nestihla povedať ani slovo, pretože ju Turtly dosť nahlas predbehla.

"Mami ten dom je nádherný, úžasný, úchvatný, skvelý, totálne absolútne dokonalý!!!" Vrieskala Turtly na všetky strany a potom svoju mamu tuho objala. Teraz už jej výraz vypadal ale úplne inak. "Mami?.." začala a neskrývala dúfanie v očiach. "Však už sa nebudeme sťahovať?" spýtala sa s veľkôu dávkou zvdavosti a smútku. Jej mama sa na ňu smutne usmiala, ale jej oči hovorili niečo iné. "Turtly ..." začala jej mama a znelo to rovnako ako pred tým začala ona. "Naozaj si myslíš, že by som dala celé úspory za tento dom ak by som plánovala sťahovať sa ??" spýtala sa a teraz sa už usmievala aj jej tvár. Turtly vybuchla v radosti a nadšení. "Ty si tá najlepšia mama na svete!!!" vykríkla a znova ju pevne objala. Zrazu si však niečo uvedomila. "Kde je náš nábitok??" spýtala sa strašne zvedavo. "Ale Turtly, ty si vážne myslíš, že by som do tohoto novučkého domu vzala aj tie staré kreslá a skrinky??" odpovedala jej mama úplne automaticky. Turtly jej tón trochu zmiaztol, ale zas sa začala smiať a tešiť. "Máš úplnú pravud, ten nový nábytok je lepší a krajší alepšie sa hodí k tomuto domu ..." odmlčala sa a kukla na časť izby pred gaučom kde zbadala úplne novú plazmu. " Mami!!! To je ten nový model???" Zakričala a oči sa jej zabliskli. "Samozrejme." povedala jednoducho jej mama. "A povedala som ti už ako veľmi ťa lúbim??" spýtala sa jej Turtly. "Už veľakrát" zasmiala sa mama, "nechceš si obzrieť aj svoju izbu, druhé dvere na poschodí." len to dopovedala Turtly už zmizla aostal po nej sotva vyditeľný obris v dyme.

***

Keď otvorila dvere do svojej izby priisahala by, že v pozadí počula tiché "aleluja". Obzrela sa dookola a neverila vlastným očiam. Celý interier bol novučičký a celá izba ešte voňala zmesou kože, farieb a novoty. Čo si ale na prvý pohľad nevšimla boli obrovské balkónové dvere, ktoré viedli z jej izby na obrovský .. ako sa volá balkón veľký asi tak 5x viac ako je bežné? :) Otvorila dvere a vykukla na druhú stranu domu, kde pokračovala ich záhrada. Na prvý pohľad vydela iba altánok urobený na dokonalé Americké raňajky vonku, to čo však videla na druhý pohľad ju úplne oslepilo. Obrovskú časť zadnej časti zýhrady totiž zaberaz, krsne obrovský bazén.

Hodnocení: nejlepší 1 2 3 4 5 odpad