„A kam pôjdeme na ten výlet?“ spýtal sa Rišo a znova si strčil prst do nosa. „No neteš sa!“ Zaškerila sa triedna „Pôjdeme do vedeckého laboratória!“ Usmiala sa triedna. „Aaaale! Už znova!?“ Odvrával Rišo. „To ideme už tretí rok za sebou! To neexistuje rok, keď tam nejdeme!“

„Keby si nebol papuľoval, šli by sme do zoo!“ Oznámila mu triedna a znova sa začala hrabať v papieroch. „Čo je mňa po Zoo!“ Zavrčal a osoplený prst si strčil do úst. „Keby si aspoň nebol taký nechutný!“ Pošepkala som mu do ucha. „Ja že som nechutný! Keby som bol nechutný, tak spravím toto!“ Povedal a vopchal si prst do nosa, potom do ucha a nakoniec si ho vopchal do úst... „Ticho tam!“ Zakričala triedna. „Zabudla som spomenúť, že ideme o týždeň! Treba si zbaliť jedlo, pitie,...“ A takto tárala.

„Fúúj! Čo je to z smrad!“ Ozvala sa Tereza, keď sme vkročili do Labošky! „To asi tá misa.“ Ukázala som hore, ale som sa mýlila. V skutočnosti to bolo jediné „nesmradlavé“ miesto. „Tak deti...“ Ozval sa ten nepríjemný, triednin hlas. „Teraz sa rozdelíme do skupiniek! V každej skupinke budú štyria alebo piati žiaci!“ Ja som šla s Terezou. Rozhodli sme sa ísť k tej nádobe. „Hej Venes!“ Drgla ma Tereza. „Poďme k Alex a Benimu! OK?“

„Dobre.... OK“ Potom sme všetci štyria prišli k tej nádobe. Mysleli sme si že v nej bude tekutina, čo vyzerá ako nejaký zelený sliz, no mýlili sme sa. Bola to priesvitná fialová voda, z ktorej išiel taký čierny dym. Vtedy sme zacítili ešte väčší smrad. Hlavy sa nám zakrútili, a padli sme do nádoby. Keď si triedna všimla že nestojíme pri spolužiakoch, začala nás hľadať. Potom sa všetka tá tekutina vyliala na môjho priateľa Jaka. Potom sme spadli na zem. Triedna nás riadne vyhrešila. „Čo sa to deje! Alex, Benjamín, Tereza a Vanesa! Dúfam že máte u seba peniaze, lebo vás posielam domov! Vlak odchádza za hodinu! Na vlakovú stanicu to je polhodinu! Zajtra pôjdeme do riaditeľne.“ No super! Triedna chytá nervy za to, že tí šibnutý vedci robia také hlúposti, ako sú hnusné, smradľavé tekutiny!

Hodnocení: nejlepší 1 2 3 4 5 odpad