Pred sedemsto rokmi, vyrástla na dvore paradajka. Gazda bol rád, že má zeleninu na dvore. Ale nevšimol si jednu veľmi dôležitú vec. Okolo paradajky, lietal hmyz (Dnes ho už nenájdeme, lebo ho ľudia vyhubili, za to že im ničil parajky). A ten hmyz lietal okolo paradajky a pichol do tej največšej. Ale len vtedy si toho gazda všimol. Vzal sprej na omráčenie hmyzu a osprejoval hmyz. Ale to bola največšia chyba akú mohol kedy spraviť, lebo žihadlo zostalo zabodnuté v paradajke, ktorá sa nafukovala a nafukovala. Gazda zobral knihu o hmyze a čítal. Tu je ukážka z toho textu:

Osa paradajková

Ničí paradaky zabodnutím žichadla do plodu. Ale nemáme sa čoho obávať, lebo tento hmyz je takmer vihynutý. Ale ak by ste ho náhodou našli, hneď sa nakazenej časti treba zbaviť, lebo by začala nakázať dalšie plody. Ale predtým bude plod plesnivieť a z plesne budú rásť dlhé chlpy(najdlhši boli metrové), hniť, smrdieť (najviac smrdela na 50km) a zväčšovať svoj objem (največšia mala 50cm). Z padajky treba čo najrýchlejšie vybrať žihadlo inak sa vytvorí hustý slyz a rozzopí všetko aj oceľ.

-Čože!?-čudoval sa gazda-to nemôže byť pravda! Kdeže je tá paradajka!?-Blázni sa gazda a zobere paradajku ktorá mu prvá padne pod ruku a spraví z nej kečup. To to robil kyždý rok, ale vždy obíde tú nakazenú. A paradajka rok čo rok, desaťročie čo desaťročie hnije. Keď mal gazda 60 rokov, opil sa, pobil sa s kamarátmi a dali ho do väzenia. A paradajke sa darilo. O sto rokov vyrástol okolo paradajky les. O niekoľko rokov (čiže o sedemdto rokov ako ju vypastovali), prišli profesori a chceli odstríhnúť stopku, ale nožnice sa roztopili. Preto museli použiť motorovú pílu. Síce stopku z paradajky rozpílil, ale motorová píla sa roztopila. Zobrali paradajku do laboratória. A tam ju skúmali.

<-Predstavte si ju metrovú