Zora 1.časť

Napsal Evusha & Demonny-Chan (») 29. 5. 2011 v kategorii Príbehy: Evusha, přečteno: 665×
kvet.jpg

Nová škola

 Môžem sa predstaviť? Som  Zora. Mám 12 rokov. Cez letné prázdniny som sa s rodičmi, sestrou a bratom presťahovali z dediny do mesta. Celkom ma to tešilo. V dedine nie je taká sranda ako v meste. Zakrátko som si našla veľa priateľov. V septembri, keď začal školský rok, videla som mnoho nových detí. Kým som našla správnu triedu, začala uvítacia slávnosť. Postavila som sa k jednej babe s dlhými blonďavými vlasmi a v oblečení podľa poslednej módy. Dobre že som neodpadla! Tak táto sa v móde vyzná lepšie než ja! Po slávnosti nás odviedli do tried. Mali sme mladú, asi 29-ročnú triednu učiteľku. Keď sme prišli do triedy... no super! Bola to nádherná trieda. Lavice neboli popísané, stoličky nové, tabuľa čerstvo natretá,... no nádhera! Keď prišla triedna do triedy, posadila ma k tej módnej hviezde. Boli sme tam tak hodinu, no ja som nič nevnímala. Pozerala som len na Erika. To ako som „usilovne“ počúvala si všimla aj učiteľka.

-Zora! Povedz mi kam zaradíme červeno očko?  Medzi živočíchy alebo rastliny?

-No...-Rozmýšľam, no v tom príde učiteľka ku mne a hovorí:

-Ak si myslíš že som milá, tak si na veľkom omyle! Ja dávam poznámky jedna radosť! Máš len šťastie že sa neučí!

-Taká hamba! Prví deň v škole a už na ňu slečna Smoliagová vykrikuje. –Počujem ako si za mnou šepkajú dievčatá.

Po škole som šla domov. Zastavila ma jedna spolužiačka.

-Ahoj! Som tvoja spolužiačka. Ja som videla ako si na Erika kukala. Tak by som ti niečo poradila.

-Moment! –Hovorím si v duchu.- To ma akože niekto videl? No nič. Nech pokračuje.

-Nechaj ho na pokoji. Viem že sa ti to zdá čudné ale ak ho nenecháš, tak... si ma neželaj! Je len môj!

-Čo si to dovoľuješ?- Drgnem do nej- Len preto že sa ti páči neznamená že je tvoj!

-Počúvaj ty neskúsený chrobák! Ak si myslíš že si „super“, tak to sa mýliš! V triede sú len dve kočky! A to ja a Mira! Tak prosím, ak by si nechcela mať problémy, tak nechaj Erika na pokoji!- Odvrkne mi otočí sa a odíde

-Tak si choď! Je mi jedno či si módny génius! Ja sa ťa nebojím! –No v tom sa otočím a za mnou ďalšia!

-Ahoj! Ja som Rebeka. Mňa sa neboj! Ja v ich klube nie som!

-Akom klube? Prepáč, ale ja neviem o čom je reč. A kto si?

-Ach! Ty máš menšiu pamäť než môj brat! Tá baba čo sa s tebou rozprávala. Vieš?- Prikývla som- Tak ona je riaditeľkou klubu „super baby“. Tam ťa pustí iba ak by si sa obliekala podľa módy, robila si s ňou účesy, poslúchala ju,... Jednoducho, ona by bola tvoja kráľovná!

-No dobre, ale... –Nedokončila som lebo okolo šiel Erik. Prišla som k nemu, no zistila som že sa blíži „nepriateľ“! Radšej som išla domov. Je dobré mať dom pár metrov od školy. Nie?

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
| 30.5.2011 08:58
Takže, čo by som povedala. Napadol ťa úžastný príbeh, no ja by som ho prirovnala k filmu smile Úplne som si to pri čítaní premietala. Je to zaujímavé smile máš skvelé ápady, veď je to predsa o tom čo sa už dnes aj deje smile takže moje bodovanie -1*


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
  [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel devět a pět