Zora 4. časť

Výber súrodenca

Tak. Je sobota. Nejde sa do školy. Po raňajkách sme sa vybrali do Detského domova. Tak bolo ale veľa detí! Rodičia rozhodli že by chceli chlapca. Male by mať menej ako päť rokov. Pozreli sme sa medzi asi sto detí a hľadali sme správne dieťa. Jedno bolo veľmi tučné, iné veľmi chudé, ďalšie hlúpe, niektoré boli „kockáči“ , nevedeli sme sa rozhodnúť. Potom keď bolo len málo detí som zazrela chlapca čo vypadal ako Erik! Hneď som chcela toho! Rodičia súhlasili. V aute som sa na toho chlapca stále pozerala ako zaľúbená! Mojim rodičom už tyká.

Mami ocko. –A nazýva ich aj mami a ocko –Ja som sa ešte nepredstavil. Som Jakubko. Rodičia mi zomreli pri autohavárii. Zrazili sme sa s kamiónom. Býval som u babky, ale tá čoskoro umrela. Dedko sa starať o mňa nemohol, lebo je v nemocnici.

A čo ďalšia babka a dedko? –Spýtam sa s ľútosťou.

Druhá babka bola s nami v aute. Jej manžel ma sem dal, lebo sa o mňa nemohol starať.

A mal si dákych súrodencov? Brata alebo sestru? –Pýtam sa a skoro plačem.

Mal brata. Neviem čo s ním teraz je... náš dedko ho dal do detského domova so mnou. Jemu bolo dvanásť a mne štyri. Chcel som ísť s ním domov, no jeho rodičia nechceli. Vraj som primalí. Bol som z toho smutný. Zostal som tu rok. Prišli ste vy a... –Nedokončil, lebo sa ku mne pritúlil a objal ma. Veľmi bol zlatý. Radšej som sa ho už nič nepýtala. Dala som mu pusu. Rozhodli sme sa aby sme išli do cukrárni. Tam som si dala palacinky so šľahačkou, Jakubko si dal punčoví rez a rodičia si dali koláč a šli sme domov. Prišli sme okolo siedmej, tak som zabehla k susedom ako je s Rebekou. Išla som aj s bratom, lebo rodičia museli trocha upratať. Zaklopem. Otvorí mi Rebeka. Spýtam sa ako jej je. V tom zbadala chlapca za mojím chrbtom.

To je kto? Bratranec? Kamarát?

Nie! Noví brat! Zobrali sme si ho z Detského domova. Však sa podobá na Erika. –Rebeka pokýva hlavou. Pozve ma dnu, Kubkovi dala cukríky a staré autíčka jej brata. Zostala som u nej pár minút, no zavolali ma rodičia. Utekala som dole. Mali sme ísť spať. Keď sme prišli k nám, povedali mi že Jakubko spí dnes v mojej izbe na mojej posteli a ja na matraci. Otvorila som si denníček a písala som si:

Dnes bol super deň! Dostala som brata! Vola sa Kubko! Má päť rokov a podobá sa na Erika! Zomreli mi rodičia pri autohavárii. No ale mám zatiaľ s ním izbu a spí na mojej posteli. O týždeň bude mať izbu v starej spálni.