Zora 7. časť

Sestra nie je sama

-Asi som spravila chybu- Poviem si, keď sa preberiem v našom bunkri. –A nie! Tak im treba! Nemajú ma radi, tak im chýbať nebudem! –Potom si otvorím tašku a vyberiem z nej chlieb. Jem ho so slzami v očiach. Potom začujem kroky. Vystrčím hlavu z bunkru a čo nevidím! Brat a rodičia ma hľadajú. Kričia po mne. Pomaly ma to začne hnevať.  Oni po mne kričia. Potom vidím Rebeku. Ide s bratom do školy. Smutne hľadí do zeme. Cítila som sa vinná. Aby som sa na to nemusela dívať, poviem si:

-Idem do lesa. To je také dobré miesto na úkryt. –Keď tam prídem, zapištím, až vtáky odlietajú! Pod mojimi nohami bol had! Chytila som kamene a zahádzala som ho. Keby som bola pri našom meste asi by ma naši našli! Dám si zaucho a pokračujem. Zrazu sa zastavím! Ja som si zobrala mobil so sebou! Ops!  Aha! Ty nevieš čo je problém! Začína búrka... mala by som si ho vypnúť! Už držím tlačítko na vypnutie, no v tom..... Omdliem! Na nič si nepamätám! Preberiem sa v nemocnici na lehátku. A koho nevidím! Vedľa mňa leží sestra! Neviem ako som ju spoznala, ale dalo sa to! Keby ste ju videli, mysleli by ste si že je to štvorročné dievča s hlavou múmie! Bŕŕ!

-Zora- počujem svoje meno z vedľajšej postele. –Aj ty si tu? Čo sa ti stalo?

-Ja neviem...asi som odpadla alebo čo... –odpoviem sestre, ale tá už dávno spí. Tak tá hlava ju riadne musela bolieť! V tom začujem rodičov a Jakuba.

-Mami? Ocko? Kubo! –Nazlostím sa na neho a skryje sa za rodičov.

-Prišli sme ťa zobrať domov- Povie mama, no v tom odhrnie perinu z mojej ruky. –Marek! Kubko! Pozrite! Prepáč Zora ale domov nemôžeš!

-Prečo mami? –pýtam sa a v duchu mi tečú slzy. No namiesto toho aby som sa pozrela na ruku rozlúčim sa s rodičmi a idem spať. Zobudí ma sestrin plač. Otvorím oči a vidím že sestrička jej pichá injekciu.

-Noemi... neplač.... nebude ťa to bolieť... už zatváram oči, no v tom sa pozriem na ruku. Hrôza! Mám ju celú obviazanú! Ešte aj obväz bol od krvi! Pozerám na to do vtedy, kým nepríde sestrička aj ku mne. Pichne mi injekciu. Donesú mi knihy. V tom zbadám svoj mobil.

-Super! Je c... –Pozriem na mobil –celí pokazený. Zakryjem sa perinou a idem spať. Zajtra možno bude lepšie.